Peniaz pre šťastie venovali novorodencom už naši predkovia. Talizman v podobe mince z drahého kovu dostávalo dieťatko v rodinách bohatých šľachticov i chudobných roľníkov spravidla od krstného otca či krstnej mamy. Mincu vkladali do kolísky, a tak vznikli slovné obraty „do vienka“ (čiže do zavinovačky) a „do perinky“, ktoré sa v súvislosti s darčekom pre bábätko používajú dodnes. Móda „vínkových mincí“ sa v českých krajinách rozmohla v ére renesancie, po vzniku Československa začal štát vydávať tzv. Svätováclavské dukáty, ktoré si ľudia na tento účel rýchlo obľúbili, a dnes na nich nadväzuje Česká mincovňa. V roku 2025 je to prostredníctvom strieborného toliara s motívom bociana.

V dávnych dobách boli bociany predmetom uctievania po celom svete. V starom Egypte vznešení operenci symbolizovali zbožnosť a spravodlivosť, v Číne nesmrteľnosť av Európe prinášali nový život. Germánski pohania verili, že v močiaroch nežijú len žaby, ktoré sú obľúbenou čapí pochúťkou, ale aj duše nenarodených detí. Bociany tieto duše lovili a vkladali do tiel budúcich matiek. Svadby sa vtedy konali pri oslave letného slnovratu na konci júna, a keď sa potom na jar bociany vracali domov z teplých krajín, mnoho novomanželiek malo pred pôrodom. Predstave toho, že deti nosia bocian, napomáhala aj skutočnosť, že je sám starostlivým rodičom, ktorý sa oddane stará o svojich potomkov. Povera prežila až do moderných čias a po stovky rokov pomáhala rodičom vyhýbať sa chúlostivej konverzácii so staršími súrodencami novonarodených detí. Kde sa bábätko vzalo? Priniesol ho bocian! Prečo mamička leží v posteli? Klovol ju bocian! Deti také vysvetlenie rady prijali...

Čápovi, ktorý v zobáku nesie uzlíček, venovala medailérka Veronika Prokopová, DiS., reverznú stranu strieborného toliara. Averzná strana potom predkladá letiaci kočík, ktorý nadnášajú balóniky.